Donutky s donutkovača

Dnes vám ponúknem recept na výborné donutky. Čo to vlastne je? Sú to malé koláčiky, niečo ako šišky, len v menšom. Na donutky však potrebujete donutkovač, alebo plech na donutky. My máme doma donutkovač a presne pre tento prístroj bude aj recept. Za receptom bude ešte nasledovať aj môj podrobný komentár, pretože si to situácia vyžaduje,.

 

Potrebujeme:

15 PL Polohrubej múky

8 PL hnedého cukru

2 PL Vanilkového extraktu – pozor treba kúpiť extrakt, vanilkový cukor by nebol dobrý

25 ml šľahačky

3 celé vajíčka

5 PL roztopeného masla

1 prášok do pečiva

maslo na vytretie donutkovača

polevu podľa chuti

 

POSTUP PRÍPRAVY

Hnedý cukor a roztopené maslo spolu rozotrieme a speníme, primiešame vajíčka, šľahačku a extrakt.

Postupne prisypeme múku zmiešanú s práškom do pečiva.

Čistý donutkovač nahrejeme do potrebnej teploty, formičky vytrieme roztopeným maslom a plníme tekutým cestíčkom cca 1 kávová lyžička do jednej priehlbinky.

Každú várku pečieme asi 3 a pol minúty.

Počet donutiek vyjde podľa množstva cesta. Je to okolo tridsať donutiek.

 

Poznámky:

Pre nevidiaceho človeka je tento recept dosť náročný. Nie je problém urobiť si cesto. No problémové a nepríjemné situácie vznikli, keď som nahriala donutkovač. Zvnútra je úplne horúci. Premýšľala som, ako do okienok donutkovača, má ich šesť, tri a tri pod sebou tekuté cesto dostať.

Vzala som si odmerku a cesto som sa snažila do okienok naplniť. Zistila som však, že donutkovač veľmi páli. Prvá várka teda vyšla nevyšla. Pár ich trochu vyšlo. Keď sa cesto dopieklo, bolo treba donutky vytiahnuť. To bol ďalší problém. Ako dostať donutky, majú tvar venčekov, z prístroja, ktorý je horúci. Všetka plocha okolo je z teflónu a preto je rozžeravená ako panvica. Tak mi prvé kúsky ostávali dnu, alebo sa drobili a lámali.

Nechala som teda donutkovač vychladnúť na prijateľnú teplotu, ktorá nepáli, opäť som ho naplnila, tu to už šlo rukami kontrolovať a zasa dala piecť. Táto várka vyšla najlepšie, lebo som si rukami mohla kontrolovať, kam cesto dávam. Je to dosť tekuté, bude vám to kvapkať aj pomimo okienok a pripekať sa, ale to je už riziko podniku. Druhá várka vyšla krásne a za pomoci vidličky som opatrne obkrúžila každú donutku a vytiahla. Tieto boli najchutnejšie. Nechala som prístroj vychladnúť a dala tam tretiu dávku. Tá vyšla tiež celkom pekne. Občas sa niektorá donutka proste zlomila, ale šlo to. Posledná dávka kedy som nejako dala menej cesta do okienok vôbec nevyšla dobre. Nešlo to von a všade neskutočný neporiadok.

Ale donutky chutili. Avšak, pre nevidiacich je to vyšší level.

Robíme neustále s horúcim. Druhým problémom je dávkovanie cesta do okienok a treťou vecou vyťahovanie. Musím tento postup ešte nejako zlepšiť, zatiaľ neviem ako.

Premýšľam nad nejakým dávkovačom cesta, prípadne nejakou vyťahovacou malou pinzetou. Donutky majú priemer tak tri štyri centimetre a netuším čím to lepšie vyťahovať, než dnes. Máte niekto nejaké typy?

Posledná vec, na ktorú by som chcela upozorniť sú neskutočné omrvinky, ktoré sú všade. Keď  sa teda dobre nabaštíte, pripravte sa prosím na to, že budete aspoň hodinu upratovať. Cesto sa k donutkovaču pripečie a treba ho vlhkou hubkou vyčistiť. Keď už očistíte donutkovač, prichádza na rad linka, zem a všade nachádzate omrvinky z cesta. Takže koniec je síce demotivujúci, ale donutky predsa za to stoja, či nie? Sama som zvedavá, kedy naberiem odvahu urobiť novú várku. Čistý čas prípravy, degustácie a upratovania bol tri a pol hodiny. Na donutky si teda treda urobiť čas.